na Blog.cz

Dnes má meniny Lea,len tak pre zaujímavosť

Ako ste si isto všimli, zmizla odtiaľto rubrika Neprezradím názov spolu so všetkými článkami. Premýšľala som nad ich odstránením už dobre dávno a dnes, po konzultácií s Martinkou, som sa k tomuto činu naozaj odhodlala. Síce mi to bolo ľúto urobiť už len kvôli tým komentárom,ale chcela som sa vyhnúť prípadným nepríjemnostiam. Medzi ľudmi sú hocijaké špine a aj také, ktoré vám ukradnú nápady. Netvrdím, že to, čo som vytvorila bolo dokonalé a porovnateľné s HP,Twilight alebo podobnými bestsellermi, ktoré by nikdy nevznikli, keby ich autorky nemali bujnú fantáziu, ale istota je istota. Predsa len som vytvorila niečo, čo je len a len moje, aj keď to možno nie je až tak dobre premyslené, ako by som chcela. Nepáčilo by sa mi, keby si niekto osvojil niečo, čo som pol roka tvorila. Bolo by to nefér. A tak sa už len teraz modlím, aby nebolo neskoro. Síce pochybujem, že niekto iný okrem vás zavítal na tento skromný blog, ale ktovie... Možno teraz niekto horúčkovito píše. Možno tam urobil pár zmien, ale základ je ten istý. Možno ten človek vie lepšie písať... Chcem vás touto cestou zároveň poprosiť, aby ste moje články nikomu neposielali. A ak máte záujem o tie staré kapitoly, stačí mi napísať:). Ďakujem za pochopenie.

V januári (alebo to bol február?), keď som dopísala 20. kapitolu bezmenného diela, som si dala záväzok, že do júna to celé prepíšem. Už je tu skoro máj a výsledok? Dve nedokončené kapitoly. Z dvadsiatich.

Mala som veľa času, ale oveľa menej chuti. Neviem, čím to bolo spôsobené. Veď koľkokrát som zapla Word a niekedy som aj päť hodín pozerala do blba a premýšľala nad tým, prečo nič nepíšem. A stránky ostávali prázdne.

Je to ťažšie, než sa to zdalo. Mám pocit, že nedokážem vyjadriť to, čo by som veľmi chcela. Pred očami sa mi to neustále prehráva, ale opísať to je už ťažšie. Som z toho znechutená, pretože čokoľvek napíšem, nič sa mi nepáči. Možno by som s tým už bola oveľa ďalej, nebyť tej prekliatej druhej kapitoly. A už sa mi nepáči ani prvá. Je to náročné, keď sa snažím o to, aby to bolo čo najlepšie. Mám pocit, že sa mi to vôbec nedarí. A potom som znechutená, bez nápadov, bez fantázie, bez schopnosti písať...

A nahoršie je, že v takej pesimistickej nálade dôjdem na to, že v deji je veľa chýb, ktoré neviem odstrániť. Zamýšľam sa totižto nad (možno) blbosťami, detailami. Ale podľa mňa sú dôležité. Tak napríklad Alexander umrel a vtedy sa narodila Kaja. Lenže ... uhm je to také blbé, ale ona už bola splodená skôr, či nie?:D A má už aj plod dušu? Ja som beznádejná, viem.

Už neviem čo ďalej. Som demotivovaná. Aj pred chvíľu som znovu otvorila Word. A znovu zavrela. Bez toho, aby som čosi k tej druhej kapitole pripísala. Ani jedno slovo. A mám chuť to celé vymazať. Prvá kapitola sa mi nepáči, ale druhá je totálne otrasná. Už neviem, čo ďalej. A do druhej časti sa nepustím, kým nebude prvá. Hľa, toľko čo som chcela povedať.

Potrebujem niečim nakopnúť. Pustila som si skvelú hudbu, ktorá ten príbeh ťahá dopredu, ale ja akoby som to nemohla vidieť. Pozerala som si nejaké obrázky na deviantarte a niektoré z nich sa dosť hodia k príbehu. Ale aj tak... Mám pocit, že už je po prestávke a už je najvyšší čas prekusnúť sa cez tie prvé kapitoly. Bolí ma hlava, som z toho celého vyčerpaná, ale idem sa do toho pustiť. Snáď.

Lindsay Lohan - Confessions of a broken heart

Sophie Ellis Bextor - Murder on the dancefloor

Justin Timberlake - What goes around comes around

Jem-24

High school musical - Breaking free

(ručím za to, že toto mi istotne niekto poslal:D)

Gwen Stefani - Cool

Fergie - Big girls dont cry

Enrique Iglesias - Do you know

Aly&AJ - Potential breakup song

James Blunt - 1973

Timbaland - Apologize

One republic - Say all I need

Ville Valo&Natalia Avelon-Summer wine

Vanessa Paradis - Joe le taxi

Aby sa nepovedalo, že sem nič nepíšem...

Dnes som sa nudila, tak som si pozrela film Diabol nosí Pradu, ktorý som dlho nevidela a celkom dobre mi padol na nudu :D. Normálne som zistila, že si z toho filmu takmer nič nepamätám. Ak ste tento film s Meryl Streep a Anne Hathaway nevideli, tak si ho pozrite.

Len tak pre zaujímavosť... Včera mal meniny Alexander (teda aspoň v SR) a budúcu nedeľu (8.3) bude mať meniny Alan.

Musím sa pochváliť . Zapojila som sa na stránke flowing river do súťaže, ktorej úlohou bolo spraviť wall na tému svadba v Breaking Dawn. A na moje prekvapenie som získala 3. miesto aj napriek tomu, že som nepracovala v photoshope ako väčšina ľudí ale iba v mojom skromnom programe v kombinácií s ešte skromnejším skicárom . Čakala som posledné miesto xD. Tu je môj wall, za ktorý som získala túto cenu. Thanx

Už hodnú chvíľu som presviedčal sám seba, že som urobil správnu vec. Nemohol som zmeniť svoje pevné rozhodnutie, nemohol som sa nechať uniesť emóciami. Pre jej vlastné dobro.

Telom mi prešiel ďalší, nový prúd hnevu. Vytrhol som zo zeme chumáč trávy, akoby som dúfal, že si tak vybijem svoju zlosť. Ale hneď, ako som tak urobil, dorástla. To ma rozčúlilo natoľko, že sa môj svet musel poddať môjmu hnevu.

Všetky trávové koberce, ktoré sa vinuli donekonečna, zmizli. Na ich mieste sa objavila iba prašná, nehostinná zem. Môj kryštálový dom sa rozsypal na drobné čiastočky prachu a obloha sčernela. Rukami som si objal nohy a hlavu som si položil na kolená...

Vnikol som jej do života ako nejaký parazit. Nie. Lepšie to je povedané tak, že ju som vsadil do sveta, do ktorého ešte nepatrí. A potom , rovnako rýchlo a nečakane, som ju vrátil naspäť. Akoby som dúfal, že jej spomienky čoskoro vyblednú a zmiznú, a ona si na to, čo sa stalo nespomenie.

Musel som uznať, že to odo mňa bolo kruté. Ako keby som to ja sám nezažil, že spomienky sú silné a ostré aj teraz po smrti. Je to ako záznam toho, čo sa stalo, uložený hlboko v našej mysli.

Nikdy by som jej neodhalil veci, o ktorých by nemala vedieť, rovnako ako nikto iný v jej svete. Nikdy by som ju nevzal sem. Bolo to iba pre jej dobro. Nemohol som nechať Hansa aby ju zničil rovnako ako mňa. Navyše, bola ešte tak mladá...

Keby som ja bol ten hlúpy osud, bol by som aspoň spravodlivý. Vari nemá každý rovnaké právo žiť tak dlho ako ostatní? Všetci by mali mať spomienky na prvý deň v škole, na prvé lásky, na vlastnú svadbu, na svoje deti, na ich deti... Prečo je niekomu umožnené vidieť západ slnka viackrát ako ostatným? Prečo? Je to nespravodlivé...

Dvadsaťdva rokov. Ako málo času som mal na to, aby som preskúmal tamten svet. Niekto si možno myslí, že to, čo je po smrti, je tisíckrát lákavejšie. Ale aj napriek takmer neobmedzeným možnostiam to tak nie je. Ten prvý svet je lepší.

Je taký jednoduchý a obyčajný a práve to je na ňom také lákavé. Je rozmanitý a nepredvídateľný. Vyjdete von a myslíte si, že počasie je pekné, no aj tak sa spustí dážď a vy zmoknete. Myslíte si, že vás na oblohe už nič neprekvapí, a aj tak sa tam po daždi zjaví dúha, ktorá vás upúta. Ste presvedčení, že za ten krátky okamih, keď prejdete do neďalekého obchodu sa vám nič nemôže stať, no aj tak zakopnete a odriete si dlane. Práve to na tom živote bolo najlepšie. Nebol nadstavený ako presné hodinky. Nikdy som nemohol ani len tušiť, čo sa stane... Možno kvôli tej rozmanitosti má každý určený iný čas.

Môžem si v tomto svete vytvoriť čokoľvek, nikdy to nebude ako tam. Nikdy nezájde slnko a nenahradí ho mesiac, pokiaľ si to nevyžiadam. Nikdy sa nespustí dážď, pokiaľ nevydám príkaz. Aké umelé! Celý tento svet je umelý.

Som jej ochranca. Mám chrániť jej sny pred nočnými morami a to aj robím. Dal som jej viac času. Teraz má šancu vidieť viac západov slnka ako ja. Môže ďalej skúmať svet, i keď sa jej to nikdy úplne nepodarí. Ten čas je taký obmedzený i pre tých, ktorí sa tam môžu zdržať takmer celé storočie.

Dvadsaťdva rokov. Som uväznený vo svojom mladom tele, ktoré nemalo šancu dozrieť. Ako rád by som sa díval na pribúdajúce vrásky, na šedivejúce vlasy. Radšej ako na tú hladkú a čistú pleť, ktorá sa nikdy nezmení. Aké umelé!

Videl som pred očami jej tvár skľúčenú bolesťou, keď som ju v nemocnici opúšťal. Spomienky na jej bolesť boli bolesťou mojou vlastnou. Bola taká odvážna po tom všetkom, čo prežila. Všetko ju to nesmierne vyčerpalo a ja som ju ešte viac dorazil. Ale nič iné som predsa urobiť nemohol. Ona sem nepatrí. Je ako snežienka, taká mladá. Nepatrí medzi umelé kvety. Ešte nie. Má pred sebou láskavejšiu budúcnosť, ako som mal ja.

Vtedy, keď som sa odhodlal k jej únosu, mi ani nenapadlo, že raz môže prísť k priateľstvu medzi ňou a mojim svetom. Myslel som, že ju bude odpudzovať fakt, že sme všetci už dlhé roky po smrti a toto je iba ozvena toho, čo sme tam dolu zanechali. Lenže duše máme všetci rovnaké, či nie?Či necítim a neprežívam tie isté pocity, ako kedysi?

Bol som na pokraji zúfalstva. Pred očami sa mi mihala jej nešťastná tvár, v ušiach som počul prosíkanie mojich priateľov. Môžem dať do vázy, do umelej kytice, živý kvietok?

Musel som sa na to pozrieť inak: Situácia si vyžadovala to, že som ju sem zatiahol. Priateľstvo a vôbec všetky pocity, ktoré nás spájali, boli silné. Boli také silné, že aj keď sme my boli tu a ona tam, aj tak prekračovali hranice našich svetov. Keby som ja bol na jej mieste, chcel by som to isté.

Vedel som, že je to šialený nápad. Lenže bolo tu niečo, čo bolo silnejšie než všetky moje racionálne uváženia. Veď ,napokon, ľudia nežijú prázdni. Žijú s vlastnými emóciami, myšlienkami, pocitmi, spomienkami... Nie, nežijú s nimi. Žijú pre ne. Aký by mal inak život význam? A ja, síce do jej sveta už nepatrím, necítim to isté? Nie som prázdny. Možno moje telo preukazovalo, že som iný, ale moja duša bola taká istá, nezmenená. A preto som bol pevne rozhodnutý, ak už nie kvôli sebe, ale kvôli nej a ostatným, že podniknem ten riskantný krok a spojím to, čo sa doteraz zdalo byť nespojiteľné.

... ktoré nemajú chybu. Umieram od smiechu =D a tá druhá je totálne vymakaná a dosť chytľavá:D

Keďže momentálne nemôžem dopísať 20. kapitolu, aspoň som spísala pár otázok, ktoré mám pre vás, aby ste mi malinko pomohli :P. Samozrejme,každý nový nápad, návrh je vítaný. Hocičo, čo sa vám nepozdáva, čo by ste vylepšili mi oznámte. Alebo čo by ste do toho príbehu pridali.

Ok, tu sú otázky:

1.Mesto, v ktorom Kaja býva

2.Má sa Lea volať Lea?Alebo máte nejaký iný návrh?

3.Kajine priezvisko;p

4.Nejaké konrkétne miesto, kam idú na chatu

5.priezvisko pre Alana;p

6.má bývať Kaja v dome alebo v byte?

7.má sa Heidi volať Heidi?:P (kto vie dobre anglinu, nech preskúma mená, ktoré boli populárne v 70.rokoch xD)

8.Alexander býval v Aarhuse v 2. najväčšom meste v Dánsku... ale neviem, či som dobre vybrala. Či by to nemal byť Kodaň alebo nejaký zapadákov;p

9.v kapitole o Alexovi bolo, že študoval architektúru..ale tiež neviem, či by to nemalo byť radšej niečo iné

10.prívesky v tvare polmesiaca..majú ich mať?:/

11.hm..ja som to síce na začiatku začala písať tak, že to vyzeralo, že Alan a Kaja sú čosi viac ako len priatelia..ale keď to budem prepisovať, chcem, aby boli iba kamarati..teda ak nema nikto nic proti tomu;p

12.Má sa Dušan volať tak ako sa volá, alebo...?

13.Patricia Whig....alebo nejake ine priezvisko?

14.priezvisko pre Vandu

15.Alexov dom...skúste vymyslieť niečo absurdnejšie krásne

15.jabloň alebo čerešňa:D lebo mne viac chutí to druhé

16.ako iste viete,Kajini rodičia si mysleli, že ju uniesli..ale ten únos by mal mať nejaký dôvod..myslím

17.názov toho celého=najťažšia question:P